Bodka. Borojo. Šampióni Dolnej z Hornej.

Bodka – koniec jednej etapy aktívneho života so psami, koniec blogom, koniec debatám. Na druhej strane začiatok novej éry a obnovenie chovateľskej činnosti po výmene generácii. Štafetu preberá Richard / synovec / a môj hlas zostane už len hlasom poradným. Ten koniec sa už pár rokov v podstate blížil, keď som obmedzil aktivity na minimum, prestal sa zúčastňovať výstav. Výnimku tvorili len akcie v ČR na Řásnej, kde sa po dva roky konal seminár s F. I. Bolkunovou, ktorá zároveň posudzovala prihlásených jedincov nášho plemena. Na viac som už nemal ani silu, ani chuť a ani vôľu. Je síce pravda, že na slovenských klubových a špeciálnych výstavách býva niekedy vskutku veselo, keď úspechy zaznamenávajú tiež netypické psy a suky, alebo aj krížence s KV / kaukazský vlkodav /, no mne sa akosi baviť na ten účet nechcelo. Čas sa dá jednoznačne stráviť užitočnejším spôsobom a ja som tak aj učinil. Stará, obohratá pieseň, hovoriť o správnych typoch v našom plemene, o nevhodnosti zapájania v chove kv / kaukazských vlkodovavov / a to, žiaľ, v réžii Skáaro, to mi príde už takmer zbytočné. Skrátka, zatiaľ nie je záujem členov o pozitívne zmeny, ktoré by chovu nášho plemena prospeli a väčšina sa radšej nechá unášať prúdom na lodi, ktorú vedie neschopný kapitán. Myslím si, že je to na škodu, ale to už ide mimo mňa, hoci niektorých členov výboru a to najmä poradcu chovu môj postoj stále máta, keď rozširuje „zaručené informácie“ o mojich plánoch súvisiacich s revolúciou v klube. Žiadne strachy pán poradca chovu / správnejšie by bolo – administratívny pracovník klubu, ktorý nemá na chov žiaden vplyv, čo je v tomto prípade celkom šťastím /, spokojne spávaj! Tento klub sa ma už dávno netýka a samozrejme nemám záujem o nič, čo s ním súvisí. To, že som neraz komentoval darebáctva, ktoré sú vám vlastné, bolo vždy len konštatovaním a nie úmyslom sa akokoľvek podieľať na činnosti klubu, ktorého som ostatne, ani nie členom. Ako som uviedol v úvode, tento blog je definitívnou bodkou, čo však neznamená, že sa z času na čas s ľuďmi rovnakej krvnej skupiny už nikdy nestretnem, nakoniec u nás na dvore vždy nejaký aziat zostane.
Borojo – chovateľská stanica fungujúca od roku 1984 v poslednom období, napriek niektorým vrhom zaznamenala v chovateľskej činnosti, mierny útlm. Dnes však chytá druhý dych a ja pevne verím, že vykročí správnym smerom a bude pracovať v tom duchu ako doteraz, so zameraním najmä na povahové vlastnosti, správne plemenné typy a pôvod. Je celkom logické, že nie vždy a nie všetko sa podarilo, ale kladenie dôrazu na povahové vlastnosti sa vyplatilo. V našej chovateľskej stanici Borojo, po zapojení zahraničných importoch sme dosiahli veľmi slušné výsledky a to napriek častému pochybovaniu, dokonca aj zosmiešňovaniu niektorých importovaných psov, rýchlo kvasenými odborníkmi, často nie ani chovateľmi. Nikdy sme sa nepotrebovali hrať na výnimočných, alebo šampiónov, ale naše psy svoje povahové vlastnosti dokazovali. Určite ich nebudem všetkých rad za radom menovať, pretože by to bolo nezáživné, ale niektorých rád spomeniem. V začiatkoch to boli potomkovia importovaného Kerima / vnuka Barchana / a to najmä Dujšen, Bekir, jeho syn Garuchán, ale aj suky- Arga s dcérou Galinou, neskôr Marduk, Murat, Rašid ďalej, Bajuľ, Mudžahíd, Jasin, Jalkym. Potomkovia Ak- Eľbarsa – Nahang, jeho brat Naim a ich sestra Nechbet, syn Vesty Royal Gift of Asia- Ravnak, potomkovia Tamerlána – Sabyr, Palat , Takat. Povahy preverené a zaznamenané, čiže všetko, čo píšem je overiteľné. V súčasnej dobe je to jeden z najlepších psov v našich končinách – Vachan Borojo, toho už asi mnohí poznajú. Začínajúci kariéru Efraim / syn Tamerlána , ale tiež napríklad Ulk. Do našej chovateľskej stanice sme importovali slušný počet psov z krajín, ktoré sa považujú za domov aziatov. Z Kirgízska sme importovali 5 jedincov, z Uzbekistanu 7, z chovateľskej stanice Achal Yurt, ktorá má výlučne turkménske psy 4 a najnovšie čakáme prírastok po turkménskej sučke a afganskom psovi. Celkom logicky väčšinu z dovezených psov sme preverili a následne do chovu zapojili. Dostavili sa aj výstavné úspechy, keď v jednom roku na klubových výstavách dokázali sučky z nášho odchovu zvíťaziť a to jedna na jar, druhá na jeseň, keď vyhrala dokonca celú výstavu. No celkom úprimne, toto sme nijako intenzívne neprežívali, lebo výstava zostane vždy výstavou a žiaden pohár, ani diplom za psa nepracuje, nebojuje, ani nestráži. My sme sa dokonca v tej dobe rozhodli doma zbaviť všetkých pohárov / lapačov prachu /, ktoré sme počas výstavnej kariéry dostali. A veru nebolo ich málo, plno klubových víťazstiev na Slovensku, v ČR, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Poľsku, úspechy na medzinárodných, národných, výstavách, skrátka tých pohárov bol plný prívesný vozík. Nakoniec neskončili na smetisku, ale vzal si ich náš kamarát a po prelepení štítkov, dodnes zásobuje nimi poľovníkov počas rôznych akcií.

A teraz k poslednej časti blogu – ktorú som nazval:

Šampióni z Hornej Dolnej
Naša činnosť a práca s aziatmi sa traduje od 90. rokov, teda v dobe, keď sa o týchto psoch skutočne veľa nevedelo a zo svetom sa prostredníctvom internetu nekomunikovalo tak ako dnes. Spočiatku nás nebolo veľa, ale postupne sa pridávali nadšenci, z ktorých však časom mnohí poodpadávali. Dnes, v dobe nekonečných informácii sa dá mnoho dozvedieť a to takmer o všetkom, teda vrátane nášho plemena. Vzhľadom k tomu, že naše plemeno sa vyskytuje vo viacerých konštitučných typoch a nie všetky jedince sú si podobné na seba ako mnohé iné plemená. A vzhľadom k tomu, že pochádza z veľmi širokej oblasti Strednej Ázie a tým aj z rôznych krajín, tak to celkom pochopiteľne vyvoláva nekonečné debaty o tom, ktoré typy sú najlepšie, alebo z ktorých krajín Strednej Ázie pochádzajú najlepšie psy. Každý si hľadal argumenty, ktoré mu vyhovovali, no kto skutočne chcel vniknúť viac do plemena, musel tomu niečo aj obetovať, v každom prípade svoj čas, musel študovať dostupné materiály a komunikovať s chovateľmi najmä z krajín pôvodu. V mojom prípade tak bolo a tak som mnohé pochopil. To, že skutoční aziati musia mať hlavne charakter som vnímal od začiatku chovu, ale k tomu je nutné, aby aj ich charakterové vlastnosti boli úzko prepojené s vyhovujúcim exteriérom, ktorý im umožňuje vykonávať svoju prácu pri stádach a tiež bojovať s nepriateľmi ako sú vlci, šakaly a podobne. A tu nastali problémy, pretože nejeden chovateľ / majiteľ / vlastnil psa, ktorý sa na pôvodne psy SÁ nepodobal a nebol by schopný ani v takých podmienkach existovať. A o nejakej práci daného psa sa nedalo ani len snívať. Chovatelia a majitelia takýchto psov sa búrili, odvolávajúc sa na výstavné úspechy ich jedincov. Samozrejme žiadnu chybu neboli ochotní priznať a svoj hnev obrátili na toho, kto na nedostatky poukázal. Tak som si znepriatelil mnoho bývalých známych, dokonca aj tých, čo sa doslova predtým vtierali do mojej priazne a nekonečne chválili mojich psov. To je prípad aj jedného žilinského majiteľa psa, viac ako netypického, síce s nie zlou, ale ani nie výnimočnou povahou. Áno boli časy, keď sme stretávali na niektorých spoločných podujatiach, obdobne ako aj s úspešným albánskym importérom, ktorý úspešne dováža kaukazských vlkodavov a spokojne za asistencie kompetentných v slovenskom klube ich zaregistruje ako naše plemeno SAO. A tak sa naše cesty sa rozišli, pretože nielenže, neboli ochotní pochopiť, že aziat a kaukazský vlkodav nie je jedno a to isté, ale v záujme svojho prospechu sa neštítili zavádzať a klamať. Ich prvoradou starosťou bolo hojenie si svojho ega, stavali sa do roviny odborníkov, mastili si navzájom svoje bruchá lichôtkami, stanovovali si vlastné kritéria potrebné pre najlepších psov a ako inak, tie ich, vždy vyšli zo všetkých ostatných najlepšie. Dokonca si vytvorili šampióna, hoci nikto nevedel na základe čoho a kedy sa tak malo stať, oni to dokázali! Vytvárali si svoje vymyslené legendy a nepoznali pravidlá hry, ktorú hrali, alebo čo je horšie, možno poznali, ale účelovo si ich vo svoj prospech prispôsobovali. Predpokladám, že tomu tak je dodnes, skrátka ako v komediálnom seriáli. Môžu mať šampiónov a legendy akurát tak na komediálnej úrovni Hornej Dolnej! Hlavní protagonisti sa hľadali, až sa našli. Určite ich spája úprimné priateľstvo, schopnosti zreklamovať svoje psy ako jedinečné a tiež jedna spoločná črta, ktorou je chytrosť a schopnosť zakryť zlyhania ich super psov. Jednému, žilinskému chovateľovi, nedopatrením zmazal niekto doma záznam, na ktorom jeho pes ťahal za kratší koniec a tomu druhému sa tak isto rýdzou náhodou stratil úplný koniec záznamu, na ktorom je zvečnený útek jednej z jeho legiend. Hrdzavý, večné uslintaný pes s netypickou hlavou pre aziata sa stal pravdepodobne pre chlapcov z Hornej Dolnej legendou, no matka príroda mu prezieravo neumožnila zanechať potomkov. To sa, žiaľ, nedá povedať o bezzubom KV menom Kasap, ktorého podvodom pred časom na Kamennom Mlyne zaregistrovali ako aziata. Je to zlé, ale vadí to niekomu? Nie, iste nie, veď sám poradca chovu statočne implementoval do chovu aziatov krv kaukazských vlkodavov, tak prečo by to malo vadiť. Skrátka toto je smerovanie chovu slovenského klubu, toto je smutná realita. Nerozumiem tomu, ako sa môžu ľudia nechať tak balamutiť, veď posúďte sami! Na jednej strane tvrdia hlavní protagonisti toho chovateľského zla, že najlepší bojovníci sú KV a aziati údajne omnoho slabší, dokonca hovoria o aziatoch s neúctou. A na druhej strane si tých svojich super KV, zaregistrujú ako aziatov, keď tvrdia, že sa jedná o jedno a to isté plemeno. Tak ako to je? Tvrdím, že KV je v podstate aziat, niet medzi nimi rozdielu, ale zároveň je KV lepší? Takto si to predstavujete? Všetko postavia tak, aby sa im to účelovo hodilo. Podobne aj s tými vymyslenými šampiónmi a legendami. Šampióni na úrovni víťazov základnej školy v guličkách. Psy s priemernými charaktermi, ich majitelia s charaktermi podpriemernými. Pozor, aby ste to nechápali zle, tými priemernými charaktermi nemyslím zlými, ale normálnymi, vyhovujúcimi charaktermi. Legendami a super psami, však iste nie! To hádam v našich končinách asi nie je ani možné. Čo sa týka podpriemerných charakterov majiteľov, tak to sedí v plnej miere a ja mimochodom pevne verím, že najmä albánskeho importéra KV bude do konca života hrýzť svedomie. Pardon, napísal som svedomie? No dobre, svedomie, ako ho teda má. Niekto vie, niekto nie, teraz po rokoch to už nie je podstatné, hlavne, že vie on a ja tiež. Však sa ich opýtajte na ich odchovy a kto má koľko odchovaných jedincov majúcich aspoň, ak nie výbornú, tak vyhovujúcu povahu? Opýtajte sa ako sa pred rokmi dopracovali k šampiónovi, keď sa šampionát nikdy nekonal? A prečo záhadne zmizli záznamy, ktoré im nevyhovovali? Detinské a som si takmer istý, že budú zatĺkať a pozornosť upriamia celkom inde. Len sa zbytočne nehnevajte chlapci z Hornej Dolnej, škodí to zdraviu a ja vaše reakcie aj tak čítať nebudem. Debatovať sa s vami aj tak nedá, pretože vám chýbajú základné znalosti o aziatoch, nehovoriac o tom, že aj slovenský jazyk je pre vás prekážkou. Skrátka môžete si hrať len svoju ligu a vyrábať vymyslených šampiónov v Hornej Dolnej, pochlebovať si navzájom a utvrdzovať vo svojej jedinečnosti, to sa vám ide najlepšie.

Tam v hornej i dolnej dobre sa im vodí,.
Z hornej do dolnej cestu si tam razia,
V tomto krutom rannom období skorého hyenizmu,
urobil by svini sochu a pamätnú izbu.
Pravdu zožral pes, tak nemaj z toho stres,
Tam v hornej i dolnej dobre sa im vodí,
Inak je tu láska,
úsmev šťastných rodín

Vybral som len pár slov z piesne Horná Dolná, ktoré ma v súvislosti s témou oslovili a teraz nasleduje bodka, skutočná bodka a pre istotu aj s výkričníkom – .!

Boris Kopeliovič

Obrazové prílohy

Tragikomický príbeh zo Slovenska, suka pána predsedu skončila na peknom druhom mieste, otázkou zostáva, či si pán predseda nesplietol kruh a rozhodca plemeno. Viete si predstaviť toto čudo na obrázku niekde pracovať v Strednej Ázii?

suka

Dost bylo kokotů (Crement Xavier)  – odporúčaná literatúra pre predsedu Skáaro, poradcu chovu Skáaro, usilovného albánskeho importéra kaukazských vlkodavov a jeho verných, zaslepených služobníkov.

dbk

Dost bylo kokotů
Crement Xavier

Kokotismus je stejně zhoubný jako alkoholismus nebo drogová závislost. Postihuje podstatnou část populace – a přitom většina kokotů ani v nejmenším netuší, že jsou kokoty! Naše příručka vám pomůže kokotismus rozpoznat a v lepším případě i vyléčit.

 

4 thoughts on “Bodka. Borojo. Šampióni Dolnej z Hornej.

  • 29. novembra 2016 at 11:18
    Permalink

    boris ako vzdy nesklamal si 🙂 vazim si ta napriek vstekemu 🙂

  • 10. decembra 2016 at 3:44
    Permalink

    Som rád, že naša najznámejšia chovateľská stanica, ktorá mnohým chovateľom otvorila oči o našom plemene je stále aktívna. Boris, držím palce!

  • 12. januára 2017 at 2:13
    Permalink

    Vdaka za vsetko, co som sa od Vas naucila!

  • 29. januára 2017 at 6:26
    Permalink

    Napsal jsi to hezky.Je smutné,že se něco takového děje a kašle se na čistotu chovu.Hlavně zdraví.

Comments are closed.